Nevarím, nevaríš, nevaríme

Nevarím, nevaríš, nevaríme... ale navzájom si radíme, ako prežiť bez nervovej ujmy dlhočizné nedeľné predpoludnie.

Najznámejšie boli druhé raňajky, tzv. rakúsko-uhorské raňajky: villásreggeli. Starý otec prichádzal až na ne, a to sa už podával aj guláš. Na stole boli povedzme restované ľadvinky, omeleta z mozočku, ovarové koleno s chrenom, parilo sa z toho, voňalo to až na ulicu - no hrôza pomyslieť! A to ešte ani nebola desiata. To boli len druhé raňajky! Stará mama hovorievala: "Najtiaž sa rozožrať - potom už to ide!"

zdroj - Databaze knih

Július Satinský, slovenský humorista, dramatik, prozaik, fejtonista, autor literatúry pre deti a herec, sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.Už počas štúdií vystupoval spolu s Milanom Lasicom v autorských dialógoch v bratislavskej Tatra revue. Od konca 60. rokov 20. storočia vystupoval Július Satinský v Divadle Na korze.V rokoch 1971 – 72 kvôli zákazu umeleckého pôsobenia na Slovensku vystupoval s Milanom Lasicom v kabarete Večerné Brno.Po návrate na Slovensko účinkoval v spevohrách na Novej scéne v Bratislave, od roku 1978 v činohre toho istého divadla.V roku 1982 odišiel účinkovať do novootvoreného Štúdia S, kde pôsobil až do konca svojho života. Scénky Satinského a Lasici sa skladajú z niekoľkých častí – scénky, skeče, pesničky, improvizované vstupy atď. V knižnej podobe sú tieto scénky usporiadané podľa úplne iného kľúča. Od roku 1989 sa Satinský venoval popri herectve aj publicistike a tvorbe pre deti.V niekoľkých slovenských časopisoch a novinách mal svoje pravidelné rubriky.Vo svojich fejtónoch sa snažil svojou provokáciou vzbudiť v čitateľovi túžbu stať sa samostatnou a originálnou osobnosťou akou je sám autor, využíval prvky slovnej hry, jeho písaný prejav bol búrlivý, nevyhýbal sa veľkým festom a pózam. Július Satinský zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave.