Momentálne som mŕtvy, zavolajte neskôr
Podobné produkty
Cena pred zľavou
15,00 EUR
Skladom
1 ks
Podrobnejší popis knihy
| Vydavateľstvo | Ikar |
| Rok vydania | 2003 |
| Väzba | tvrdá |
| Počet strán | 248 |
| Stav vnútra knihy | bez poškodení |
| Jazyk | slovenský |
„Počúvajte, ja celý život nehovorím pravdu, ani v súkromí, ani na verejnosti, ja celý život len fabulujem a fabulujem. Až umriem, tak sa budú musieť mojimi pamäťami zaoberať vedecké ústavy a lámať si hlavu, čo je beletria a čo sú fakty.“ To o sebe tvrdil Július Satinský – herec, komik, spisovateľ, kamarát, milujúci otec a manžel a taktiež brat všetkých ľudí, ktorí majú srdce, rozum a zmysel pre humor. Nie je jednoduché vyrovnať sa s jeho odchodom. Vracia sa k nám prostredníctvom knižky, ktorá vznikla zo spomienok jeho ženy, detí, priateľov i jeho vlastných a ktorá prináša veľa exkluzívnych, doteraz nepublikovaných materiálov: ukážky zo súkromnej korešpondencie, fotografie, na ktorých si sám vyberá miesto posledného odpočinku, aj zábery zo súkromného pohrebu... - zdroj Databaze knih
Július Satinský, slovenský humorista, dramatik, prozaik, fejtonista, autor literatúry pre deti a herec, sa narodil 20. augusta 1941 v Bratislave. Vyštudoval dramaturgiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.Už počas štúdií vystupoval spolu s Milanom Lasicom v autorských dialógoch v bratislavskej Tatra revue. Od konca 60. rokov 20. storočia vystupoval Július Satinský v Divadle Na korze.V rokoch 1971 – 72 kvôli zákazu umeleckého pôsobenia na Slovensku vystupoval s Milanom Lasicom v kabarete Večerné Brno.Po návrate na Slovensko účinkoval v spevohrách na Novej scéne v Bratislave, od roku 1978 v činohre toho istého divadla.V roku 1982 odišiel účinkovať do novootvoreného Štúdia S, kde pôsobil až do konca svojho života. Scénky Satinského a Lasici sa skladajú z niekoľkých častí – scénky, skeče, pesničky, improvizované vstupy atď. V knižnej podobe sú tieto scénky usporiadané podľa úplne iného kľúča. Od roku 1989 sa Satinský venoval popri herectve aj publicistike a tvorbe pre deti.V niekoľkých slovenských časopisoch a novinách mal svoje pravidelné rubriky.Vo svojich fejtónoch sa snažil svojou provokáciou vzbudiť v čitateľovi túžbu stať sa samostatnou a originálnou osobnosťou akou je sám autor, využíval prvky slovnej hry, jeho písaný prejav bol búrlivý, nevyhýbal sa veľkým festom a pózam. Július Satinský zomrel 29. decembra 2002 v Bratislave.
Kniha je aj v týchto kategóriách: