Tajomstvo veštiarní

V záujme cti veštiarní treba povedať, že niektoré pokusy o úplatkárstvo stroskotali. Najpozoruhodnejší prípad tohto druhu sa odohral okolo roku 400 pred n. I. Rozsiahly komplot zosnoval Sparťan Lysandros, človek, o ktorom Cornelius Nepos hovorí, že bol ochotný pustiť sa do každej politickej škriepky, v dôsledku čoho celé Grécko znenávidelo Sparťanov.

Preslávil sa víťazstvom svojho loďstva nad Aténčanmi pri Aigospotamoi roku 405 pred n. I. Jeho ďalším významným plánom bolo odstrániť dedičské právo spartských kráľov. Za kráľov mali voliť aj normálnych občanov, akým bol on. Lysandros bol realista, vedel, že neprerazí, ak sa mu nepodarí presvedčiť spoluobčanov o tom, že za jeho plánmi stojí božstvo. Pokúsil sa teda, podobne ako Temistokles, podplatiť delfskú veštiareň. Lenže plán mu nevyšiel.

Skúsil to teda v Dódóne. Ani tam nepochodil. Napokon odišiel do Egypta skúsiť šťastie v Amónovej veštiarni. Kňazi v oáze Siwa nielen odmietli Lysandrov zámer, ale dokonca poslali do Sparty poslov s informáciou o pokuse veliteľa ich loďstva o úplatkárstvo.

Lysandra postavili pred súd, no pre nedostatok dôkazov ho oslobodili. Až po Lysandrovej smrti, roku 395 pred n. I., vyšiel na známosť rafinovaný plán, ktorý predložil delfským kňazom. V Ponte, v meste ležiacom na severovýchodnom pobreží Malej Ázie, žila vtedy žena, ktorá podľa Lysandrovho návodu rozchýrila, že oťarchavela od Apolóna. Pravdepodobne oťarchavela od samého Lysandra, ktorý mal na to dosť príležitostí počas vojnových výprav k Dardanelám.