V úzkosti hľadania / Panna zázračnica / Vybrané spisy

Zbierka noviel jedného z našich najväčších spisovateľov, zostavená synom autora podľa želania D. Tatarku. Kniha je doslova literárnym skvostom a poteší každého vzdelaného čitateľa. Len toť pred chvíľou sa ešte milovali, i na tejto žeravej posteli sa milovali. Čo tu povedať? Nič. Čo tu rozprávať? Život uniká, spaľuje ju. Zovrie jej v dlaniach ruku. Ale treba, treba rozprávať, treba. Lapá slová ako nemý, lisuje mozog a všetky predstavy, čo v ňom má o živote a smrti, z útrpnosti k sebe a tomuto dievčaťu, bývalej svojej milej, začne si vymýšľať akýsi príbeh, málo pravdepodobný, aby seba i ju aspoň na chvíľu, pokým sú tu ešte spolu, vymanil z úzkostného povedomia, že všetko sa to končí kdesi tam, kde nás odvezú. Svitne mu čosi, čo sa dá rozprávať i v takomto položení, chytí sa toho ako topiaci stebla, trochu sa radujúc, že unikne aspoň na chvíľu myšlienke, že aj osudy našich mileniek, dennodenných priateľov, ľudí podľa všetkého nám najbližších sú nám neprístupné, že osudy ľudí sú si vzdialené ako hviezdy a že sa nikdy nezbližujú, a začne jej rozprávať rozprávku.

Kto to je Panna zázračnica? Vlastným menom - vskutku vznešeným - volá sa Anabella. Je pannou, teda bytosťou mladou, nepoškvrnenou, plachou, neskúsenou, inšpirujúcou k nežným vyznaniam a veselému šanteniu, okolo takej po špičkách treba chodiť, aby ju niečo nevyplašilo. Je však zároveň aj zázračnicou, vábivou i vábiacou, roznecujúcou, skúsenou ženou, inšpirujúcou k dravosti, ženou, čo sa zahráva, na ktorú sa poľuje, podvodnicou, nefalšovanou femme fatale. Z takých sa mužom hlavy krútia, okolo takých sa muži krútia. V tejto próze je nimi mladá družina bratislavských výtvarníkov a literátov, bohémsky výkvet tých čias. Akých čias? Druho svetovo vojnových.

zdroj Databaze knih