Tri Podvihorlatské memorandá a situácia na strednom Zemplíne v roku 1919

Zemetrasenie v dejinách – aj tak by sa dalo charakterizovať dianie, ktoré pred 100 rokmi zmenilo politickú mapu Európy. Mnohonárodnostné ríše sa rozpadli a na ich troskách vznikali menšie národné štáty. Medzi nimi aj 1. ČSR, ktorá vznikla 28. októbra 1918.Okrúhle výročia sú dobrou príležitosťou na to aby sme sa vrátili do minulosti. Ťažké životné podmienky Slovákov v Rakúsko-Uhorsku spôsobili, že Slováci začali bojovať o záchranu svojej existencie. Z mnohých alternatív riešenia slovenskej otázky získala prevahu idea, že Slováci by mohli vytvoriť spoločný štát s blízkym českým národom. Autor sa vo svojej knihe zameral na situáciu na Zemplíne. Pripojenie k novoutvorenému štátu na prelome rokov 1918 – 1919 sa nestretlo s veľkým pochopením. Situácia bola zložitá, pretože príslušníci inteligencie (učitelia, úradníci , kňazi) rozprávali po nemecky , alebo maďarsky a k novej republike neprechovávali žiadne sympatie. Až v ďalších mesiacoch sa pomery postupne stabilizovali. Situáciu objasňuje autor vo svoje knihe.
 „ Archívy, registratúry inštitúcií či súkromné zbierky toho skrývajú veľa. I teraz vydali svedectvo...že to všetko bolo zrejme trochu inak...že aj Zemplínčania sa vedeli postaviť za veci národné,  slovenské. Neboli to však intelektuáli z miest, ale gazdovia z dedín... O to viac si treba ich „ namáhanie“ vážiť “ (Starják, 2020, s.3).
Svedčia o tom dokumenty ako prvé „Zalužické memorandum“ a situácia v prvých mesiacoch roka1919 ,  „Vinianske memorandum“(rezolúcia) a druhé Zalužické memorandum (rezolúcia). Tunajší obyvatelia prostredníctvom týchto memoránd spísaných v Zalužiciach a vo Vinnom, vyjadrili svoju vôľu začleniť sa do novovznikajúcej ČSR. - Prevzaté zo stránky ZKGZ v Michalovciach