Otcova kliatba / Zostavil Daniel Šulc

V roku 1882 vyšli totiž v Škultétyho novozaloženej Slovenskej knižnici ako prvý zväzok iba dve Bodického novely pod názvom Povesti Sama Bodického. Nič iné autor knižne za svojho života nevydal.

Do smrti v roku 1919 (narodil sa v roku 1850) napísal však viacero povestí, ktoré publikoval v známych časopisoch (Orol, Slovenské pohľady, Národnie noviny) i v časopisoch iných (Cirkevné listy, Národný hlásnik, Slovenské noviny), ktoré duchovné plody našich spisovateľov uverejňovali len sporadicky.

Samo Bodický za námety svojich próz si vyberal témy zo života slovenských dedín. Týmto (spolu s Antonom Bielkom) — realistickou slovesnou technikou — je vlastne predchodcom veľkých realistických plátien kukučínovského typu. Jeho tvorba dokazuje, že slovenská národná spisba pociťovala potrebu v druhej polovici minulého storočia (najmä pred vyvrcholením storočia) odchýliť sa od tém, ktoré uzákonila a zafixovala predchádzajúca literárna epocha.

Od začiatku svojej literárnej aktivity, školiac sa na dielach ruskej klasickej literatúry (sám z nej prekladal), najmä na Turgenevových Poľovníkových zápiskoch, vytvoril Bodický prózy, v ktorých vychádza v ústrety novej literárnej orientácii. V jeho prácach sa stretávame zo začiatku síce s prostredím pánov (Starý mládenec, Zaľúbenec, Nihilizmus), no postupne prechádza k obrázkom zo života dedinského ľudu, aby v zobrazovaní tohto života zakotvil natrvalo. Všímal si mnohotvárnost života na dedine. A tak popri nevyhnutných ľúbostných sporoch, veselých príhodách, zobrazil viaceré tragédie v živote dedinského človeka, úžerníctvo, závisť, pijanstvo.

Svoje príbehy Bodický podáva so zmyslom pre objektivitu, s porozumením, triezvo a nepateticky. Nezakrýva a neidealizuje ani neidylizuje, podáva triezve obrazy tak, aby zobrazil dedinu v jej diferencovanosti a rozpornosti.

Obálka je opravená