Mexiko 86 / XIII. majstrovstvá sveta vo futbale

Nikde tak nemilujú futbal ako v Mexiku. Aj preto už po druhý raz hostila táto krajina na svojej pôde výkvet svetového futbalu. Veľká dráma s päťdesiatimi dvoma dejstvami priviedla na javiská dvanástich mexických štadiónov v deviatich mestách 528 hráčov a 38 rozhodcov a do hľadísk po prvý raz v histórii svetových šampionátov vyše dva milióny ľudí, o tých pri obrazovkách vo všetkých kútoch sveta ani nehovoriac. Krajina pod Popocatépetlom sa odela do slávnostného rúcha a celý mesiac slávila futbalovú fiestu, aká medzi predchádzajúcimi dvanástimi šampionátmi nemala páru. Ten trinásty prekonal všetko. A najmä ukázal cestu, ako ďalej. Aj nám. Žiaľ, najväčší futbalový sviatok sa už po šiesty raz v histórii zaobišiel bez nás. Nekvalifikovali sme sa, lebo sme nemali dostatočnú kvalifikáciu, aby sme prekonali NSR a Portugalsko, ktoré v krajine Aztékov zaujali „naše“ miesto. Ostávalo nám len vytrvalecky vysedúvať do neskorých nočných hodín pri televíznych obrazovkách, nadchýnať sa hrou Brazílie, Francúzska, ZSSR, Dánska i Argentíny a chtiac-nechtiac porovnávať. A pýtať sa sami seba: Aké šance by sme mali v tejto spoločnosti? Mexický šampionát — to bolo 132 gólov, 136 žltých karát, osem kartičiek červenej farby, sedemnásť pokutových kopov a... Maradona. Najmä od štvrťfinále jasne najlepší, no aj najrozpornejší. A bol by ešte väčší, keby bol v sebe našiel dostatok sily priznať, že prvý argentínsky gól Anglicku — futbalovú odvetu za vojnovú bitku o Malvínske ostrovy — dala jeho, a nie akási „božia“ ruka. To všetko dokladá v tejto knihe 200 strán textu a 48 strán farebných príloh s 91 obrázkami, to dokumentujú podrobné prehľady. - Databaze knih