Túlavý autobus - John Steinbeck

Povrchný človek by sa mohol spýtať, čo môže byť osobitného a vzrušujúceho na takom Juanovi Chicoyovi, majiteľovi malej vidieckej garáže? Alebo na jeho žene, ktorá v zájazdnom hostinci obsluhuje príležitostných hostí a šoférov diaľkovej dopravy?

A čím už môže upútať pozornosť také chlapčisko, ako je Juanov učeň Pľuzgier? Alebo mladá, naivná čašníčka Norma? A v otázkach by sa dalo pokračovať, lebo v románe je veľa postáv. Je tu obchodný cestujúci Ernest Horton a celá rodina bohatého akcionára Pritcharda, je tu aj Camille, krásavica neistého spoločenského postavenia, s pochybnou minulosťou a neistou budúcnosťou, je tu aj starý nedôverčivý Van Brunt, navonok samá cnosť a morálka, ale vnútorne rozorvaný strachom zo smrti a zábranami, ktoré sa mu nikdy nepodarilo prekonať.

Ťažko povedať, ktorá postava je tu vlastne hlavná a ktoré charaktery sú vedľajšie, lebo všetky majú veľký a takmer rovnaký podiel na tom, aby pred nami vznikol plastický obraz skutočného amerického života v celej jeho mnohotvárnosti a prirodzených protikladoch.

Ani jednu postavu nepoznávame z opisu, ale z umeleckého zobrazenia jej ozajstného života, jej činov a správania v rozličných situáciách. Tak sa vynára ich pravá, neskrášlená tvár, ich jasný profil a tak poznávame aj spoločenské pozadie, ktoré ich do značnej miery podmieňuje a utvára.

Autor ani slovom toto spoločenské pozadie nekritizuje - a predsa je TÚLAVÝ AUTOBUS jedným z veľkých krtických románov amerického písomníctva.

Musia spolu prežívať kritickú situáciu, v ktorej im maska voľky-nevoľky padá z tváre a na povrch prenikajú vnútorné pohnútky ich postoja. Ich celý citový život je zrazu akoby obnažený. A už to prezrádza, že tu niet jedinej postavy, ktorá by nebola vierohodná a v celej svojej rozpornosti naozaj ľudská.