Nanon (George Sandová)

Román Nanon by sme mohli nazvať vidieckou pastorálou, keby sa neodohrával na pozadí Veľkej francúzskej revolúcie. Ba keby sme príbeh zbavili konkrétneho času a miesta, dalo by sa povedať, že je to rozprávka o prostom dievčati, ktoré vyslobodí princa zo zakliatia a privedie ho k činorodému životu, aby boli spolu šťastní.

No predovšetkým je to román o veľkej láske, ktorá v duchu Sandovej filozofie je schopná stierať stavovské rozdiely, chválospev na dievča z ľudu, ktoré prirodzenou inteligenciou, pracovitosťou, obetavosťou v prospech blížnych a ľudí jej srdcu drahých dopracuje sa nielen pekného majetku, ale i šťastia po boku milovaného muža.

Hoci román má pastorálny charakter, narúšaný hlavne revolúciou, autorke išlo predovšetkým o glorifikáciu ženy z ľudu a vidiečanov vôbec. Pritom je to široký pohľad na dedinu, jej problémy, vidiecku šľachtu a revolučnú inteligenciu za buržoáznej revolúcie.

Cez plasticky kreslené postavy, aj v častých úvahách organicky vpletených do deja, Sandová jasne dáva najavo, svoj pokrokový názor, je na strane ľudu i revolúcie, hoci s jej krutosťami nie vždy súhlasí. Veľká čistá láska, prekonávajúca sociálne a stavovské rozdiely, nepredvídane získaný majetok a dedičstvo, nútený pobyt a prostý život Émiliena a Nanon uprostred čarovnej prírody, opradenej prastarými poverami z keltských čias sú poplatkom autorkinej umeleckej metóde a dobe. Nijako však neuberajú dielu na pôvabe a príťažlivosti.