Medárky

Ruark neustále kontrastuje hrdinove úspechy na literárnom poli s prehlbujúcou sa duševnou krízou a zhoršujúcim sa zdravotným stavom. Aleca Barra vykresľuje ako schopného a ambiciózneho muža, z ktorého však skomercionalizovaná americká spoločnosť vytvorila ,,cudziu postavu, ktorá patrí všetkým a vlastne nikomu".

Ďalším kontrastom je rastúce materiálne bohatstvo hrdinu, no zároveň klesajúca schopnosť nadviazať s okolitým svetom skutočne tvorivý dialóg. Predstava, resp. obraz medára a medárok, ktorú Ruark premieta aj do názvu románu, má hlboký symbolický význam v rozporuplnom živote hlavného hrdinu.

Aleca Barra a dnešné americké ženy síce stotožňuje s jazvecom medárom, no zároveň si uvedomuje, že sám život vzal na seba ponurú podobu zvieraťa. Život v americkej spoločnosti útočil a útočí človeku inštinktívne na slabiny a potom ho len tak z pasie zabíja. Ruarkov román je úprimnou umeleckou výpoveďou o autorovej profesii, o jeho generácii, ale aj - v širšom zmysle slova - o súčasnej konzumnej spoločnosti Spojených štátov.